Staré a moderné – je to vôbec možné?

Čo to vlastne je „stará architektúra“? Každý má nejakú predstavu, ale presnú definíciu v podstate nemá. Pod týmto pojmom sa nám spájajú vo všeobecnosti všetky architektonické štýly pred rokom 1949. Nájdu sa tu pozostatky klasicizmu, secesie, priemyselnej revolúcie, alebo iných dôležitých historických období. Či sú to samostatne stojace architektonické skvosty, alebo celá ulica so skrytými dvormi – staré budovy sú určite ozdobou európskej architektúry. Bohato zdobené fasády, ornamenty, kvetinové a iné vzory budia obdiv a robia ulice európskych miest nezabudnuteľnými. Vovnútri vysoké a často zdobené štukové stropy a staré parkety dodávajú miestnostiam dôstojnosť. V porovnaní s novými typmi obytných budov, ktoré už v návrhu budovy nanucujú funkcie jednotlivým miestnostiam, izby v starých budovách sú často podobnej veľkosti a umožňujú slobodné a individuálne aranžácie. Preto niet divu, že staré budovy sa tešia veľkej obľube a priťahujú obyvateľov z najrôznejších vekových skupín. Hrdo reprezentujú dávne časy v novom svetle – ak boli prispôsobené moderným životným štandardom.

Dobré okná môžu vo veľkej miere zlepšiť energetickú účinnosť starých budov.

Ešte v osemdesiatych rokoch staré budovy neboli prestížnymi lokalitami, predstavovali skôr bytové priestory pre chudobnejšie spoločenské vrstvy. Dokonca paneláky na okraji mesta, všeobecne považované za ohniská spoločenských nepokojov v mestách, mali vtedy vyššie hodnotenie ako predvojnová architektúra. Dôvodom bol zlý stav starých budov. Zničené domy, nedostatok hygienických zariadení, ktoré sa na dôvažok často nachádzali na chodbách, nesľubovali príliš vysoký komfort bývania. Slabá tepelná izolácia a zastaralé vykurovacie systémy robili zo zimy skutočnú školu prežitia. Často nás trápil prievan, ktorý nezadržala jedna vrstva zasklenia špaletových okien. A pritom útulnosť miestnosti a jej atmosféra vo veľkej miere závisí od materiálu, z akého je vyrobené práve okno. Značné množstvo energie, ktorou vykurujeme dom, uniká cez okno. Pred zavedením PVC okien v roku 1954, v bytovom staviteľstve sa používali takmer výhradne špaletové okná v drevených rámoch. Vzhľadom na použitý materiál si okná vystavené poveternostným vplyvom vyžadujú pravidelnú údržbu a každých niekoľko rokov musia prejsť celkovou renováciou. Zatiaľ čo moderné okná z PVC sa vyznačujú stabilitou a odolnosťou voči poveternostným vplyvom. „Okrem odolnosti voči poveternostným vplyvom je PVC tiež materiálom s veľmi dobrými parametrami v oblasti úspory energie – vysvetľuje Mirosław Furtan, produkčný riaditeľ DRUTEX S.A.

Viac svetla – aj vo veľkých miestnostiach v starých budovách. S vhodným oknom to nie je problém.

„Koeficient prestupu tepla, čiže Uw, informuje o termoizolačných vlastnostiach okna. Čím nižšia hodnota koeficientu, tým lepšie, pretože viac tepla zostane v dome” – dodáva. Napríklad v okennom systéme IGLO Energy spoločnosti Drutex je koeficient Uw 0,6 W/(m²K)*. Pre porovnanie: pri hodnote 0,8 W/(m2K) alebo nižšej sú okná vhodné pre pasívne staviteľstvo**. Okná z PVC sú pritom výnimočne trvácne a v podstate si nevyžadujú údržbu. Sú optimálnym riešením pre každý typ budovy a sú dostupné v rôznych farbách a tvaroch, napr. farby imitujúce prírodné drevo, ktoré esteticky zodpovedá starej architektúre. Ťažkosti pri renovácií v starých budovách môžu byť spojené s ochranou pamiatok. To môže zahŕňať nielen fasádu alebo konštrukciu budovy, ale v istých okolnostiach aj podlahy, dvere a okná. Existuje ale veľa možností ako vykonať renováciu tak, aby sa zachoval pôvodný materiál, aby čo najhodnovernejšie imitoval pôvodný stav. Obľube sa tešia napr. hliníkovo-drevené okná, kde klasické drevo ladí s modernou hliníkovou konštrukciou. Presné spojenie oboch materiálov prináša mnoho výhod v porovnaní s drevenými oknami; z vnútornej strany okná dýchajú, vyzerajú elegantne, prirodzene, a z vonku moderne a sú veľmi odolné proti poveternostným podmienkam. Hliníkovo-drevené okná sú v súčasnosti najrýchlejšie rastúcim segmentov na trhu stavebných stolárskych výrobkov.